Ešte nedávno som bol študent, ktorý si užíval bežný život. Nič extra – vyučovacie hodiny, odovzdávanie domácich úloh, tréning mágie, testy, testy a ešte viac testov. Kto by to bol však povedal, že z relatívne nenápadného tichého študenta, ktorý mal pár kamarátov, sa stane profesor? Ale začnime pekne od začiatku. Siedmy ročník prišiel tak rýchlo, že som sa ani nenazdal a už som musel riešiť, že na konci ma čakajú dôležité skúšky a musím sa čo najlepšie pripraviť. Nielen teoreticky, ale aj prakticky, čo znamenalo natrénovať všetky kúzla a formule najlepšie, ako sa dá a zopakovať si čo najlepšie učivo. Hoci sa mi nie vždy darilo výborne, neznášal som byť…
-
-
Raz príde deň, kedy… Alebo, ako študent získal V-čko za hru a pochvalu
Bol raz jeden študent, ktorý patril k najlepším žiakom, bol obľúbený, každý ho mal rád a vo všetkom vynikal. Predsa len, popularita a sláva na základe inteligencie a úspechov dokáže spraviť radosť každému. Ale o tomto dnešný príbeh nie je. Dnešný príbeh je o bežnom študentovi, ktorý síce nevynikal na akademickej pôde, ale nebol ani úplný hlupák, ktorý by sa nič nedokázal naučiť. Raz dostali v škole zadanie v znení: Nasledujúcu domácu úlohu môžete akokoľvek spraviť. Môžete využiť všetky dostupné materiály. Témou je „Ako som sa stretol alebo stretla s mojim vysnívaným drakom“. Na vypracovanie máte päť týždňov. Veľa šťastia. Väčšina spolužiakov sa pustila či už do úvahy, novinového článku…
