Vážení čitatelia, s menším časovým odstupom som tu zase spolu s tretím dielom dobrého skutku! Poslednou obeťou tohto môjho sociálneho experimentu sa stala staršia bifľomorská študentka Hope McEvoy, v ktorej rukách následne bola moc nominovať ďalšieho potenciálne dobrého človeka, ktorým rokfortský hrad oplýva. Tá teda pôsobila byť rozhodnutá už dávno predtým, než som si ju na schodoch vystriehla, čiže na odpoveď som nemusela čakať pridlho. A koho že šlo? To zistíte, ak budete čítať ďalej!
-
-
Do roku 2005 dobrým skutkom napred! – II.
A je to tu zase, spolužiaci, druhý diel dobrého skutku! Koho teda nominoval na potenciálne dobrého človeka chrabromilský prefekt Jamie Lockwood? Podarilo sa mi dotyčného nájsť a zdarne vyzískať odpovede? Alebo ma kleplo niekde uprostred schodov, keď som sa už stýkrát musela vrátiť z veže do podzemia a z podzemia do veže? Držte si klobúky, pretože ja sa nevzdávam a som odhodlaná ten dobrý skutok vypáčiť z každého! I keď možno až v priebehu času... ale to je už o inom! Vrátime sa k druhému dielu, pretože ďalším nominantom sa stal...
-
Do roku 2005 dobrým skutkom napred! – I.
Na Nový rok sa všetci zaoberajú ohňostrojmi, prípadne nestíhajú v práci, iný sa trápi pokašľanými skúškami a testami, niekto si vypisuje nový bucket list s predsavzatiami na ďalší rok. V jednu dlhšiu chvíľku v istý podvečer nedlho pred vianočnými prázdninami som však ja došla k myšlienke... prečo si o sebe či ostatných pamätáme hlavne to zlé? Prečo všetky drby majú negatívny podtón a prečo musí byť v každých novinách nejaký bulvár? Prečo po nich ľudia tak veľmi bažia? Veď je to stále to isté dokola. Ale viete, čo nie je stále to isté dokola? Pýtať a rozpomínať sa na to dobré, keďže práve tie častokrát maličkosti sú práve to, čo…