Potichu prechádzam hradom už ako profesor. Výnimočne mám trochu voľnejší deň, kedy nemusím opravovať úlohy a testy a vymýšľať zadania a otázky. Krátko a poriadne som sa ponaťahoval, až mi zapraskali ramená a prsty na rukách. No, zrovna šestnásť už nemám, hoci nie som ani dôchodca. Keď som prišiel do Akustickej miestnosti, ktorú som zbožňoval už ako študent a doteraz mi to zostalo, zobral som si violu, naladil som ju a začal hrať niektoré moje obľúbené modernejšie skladby, napríklad Highway to hell od AC/DC. Užíval som si to. O hodinu, keď som skončil, upratal som hudobný nástroj so sláčikom a spokojne som odišiel. V čase odchodu som si nič divné…
Místo, kde může být slyšet i tebe!