Niektoré dušičky jasajú radosťou, niektoré sa div že psychicky nezrútia, a niektorým to je zas totálne dve-tri. Všetko sa ale vzťahuje k jedinému faktu – letná škola sa nám opäť uchýlila ku koncu a nám nezostáva nič iné, než sa dotrepať na poslednú akciu, ktorá nás v rámci tejto špeciálnej výuky čaká. Správne, ide o klasickú Záverečnú slávnosť, teda slávnostné ukončenie druhého roka, čo mali študenti a predškoláci možnosť dobrovoľne sa odporúčať do školy a niečomu sa tam priučiť, či si vytvoriť nové kamarátstva, spoznať hrad, alebo si možno vyvinúť nenávisť k profesorom, čo sa snažia o ich záhubu. Vyberte si.
Ôsma hodina sa blížila čoraz viac a Veľká sieň sa začala plniť študentíkmi, až sa postupne doplnila a došli skoro všetci – teda okrem tých, ktorí sa rozhodli túto udalosť sabotovať, všakže. Ale aj takí sa nájdu, netreba ich súdiť, nie každému sa chce počúvať kecy o tom, kto skončil na akom mieste a nejaké tie príhovory – a hoc sama sa do tejto skupinky fakt nezaraďujem, celkom ich chápem. Každopádne tí, čo nesabotovali a rozhodli sa vypočuť si nejaké tie vyššie mocnosti pri príhovoroch, mohli sa tak dočkať desať minút po ôsmej hodine večernej, kedy sa pán Kníra-nó, riaditeľ Albertson postavil pred pult a jasne ukázal študentstvu v sieni to, že by možno bolo fajn dohodnúť mu stretko u doktora, keď toľko kašle.
No, až potom mi mohlo dopnúť, že to bolo len poprosenie o pozornosť a žiadne bežanie pre rúška kvôli tuberkulóze sa diať nemusia, takže som len pozorne počúvala. A čo som sa dopočula? Opäť to, čo minulý rok. Teda to, že profesori mali plne povolené robiť si s nami čo chcú (vrátane zotročovania si nás, nie je to náhodou tak ilegálne?) alebo teda aj chodiť s nami hocikam, kam sa im zachce a dokonca aj to, že prípadné zranenia budú zlatej-medaily-hodné. Úprimne im to asi ani veľmi nezazlievam, predsa len, keď im tam oxidujeme cez leto, kedy mohli mať kľud.
Jeho príhovor ale pokračoval v trochu pozitívnejšom duchu, čo ma celkom potešilo, pretože ísť jesť tie mňaminy len s pocitom, že sa nás snažili profáci zbaviť, nebolo podľa môjho skromného úsudku veľmi ideálne. Ďalej, potom, čo nás pán riaditeľ oboznámil i s pozitívami nášho pobytu v hrade, teda nejaké to naberanie vedomostí ešte pred školským rokom – snáď preto, že sa v lete tak rozkokošíme, že na všetko zabudneme a naše hlavy sú také prázdne, ako chodby hradu o štvrtej ráno (a to to mám cez letnú školu odskúšané! No nevyužite postrádanie večerky, fakt.) – sa spolu s tlesknutím objavila vec, ktorú určite všetci zbožňujeme. Veľká Bradavická hostina, čo viac si predsa priať?
Jedlo ale preskočíme, všetci vieme, aké je suprové, však? Tak poďme k rekapitulácií vyhlasovania!
Vlastne ešte predtým, ako prišlo na rad vyhlasovanie najlepšie bodovaných študentov, sa pán riaditeľ Albertson zase doterigal k rečníckemu pultíku. Musím povedať, že toto náhodou bolo celkom dôležité, pretože na jazyku mal oznámenie odchodu z pôsobenia v profesorskom zbore dvoch osôbok. Počínajúc tou, ktorá sa zdržovala len v letnej škole, tým je teda pán (ex)profesor Rain Duff – ktorého odchod mi bol inak ľúto, pretože jeho hodiny boli fakt super, a to aj cez fakt, že som si nemohla nevšimnúť jeho občasné narážky na plavú farbu vlasov. Ale úprimne, až tak ma to nepumpovalo.
A s kým sme sa vôbec lúčili ako s druhým? Bohužiaľ, šlo o všetkými-milovanú a obdivovanú profesorku Morse, ktorej odchod, ako som si tak všimla, zasiahol celkom dosť viacerých. Dokonca aj mne to prišlo ľúto, hoc na jej hodiny som nanešťastie nezavítala, aj keď som to mala do tretieho ročníka akosi na pláne. Každopádne obom profesorom želám všetko dobré do ich budúcich životov, a nebojte sa, ľudia vo vašom po-profesorskom živote vás určite niekedy vytočia viac, ako nejakí tí študentíci.
Odskočiac od sentimentu nad odchádzajúcimi profesormi, konečne sa presúvame k tomu najdôležitejšiemu – teda minimálne pre niektorých áno. A ako vôbec skončilo celkové bodovanie či bodovanie v zastúpení jednotlivých koľají? Zástupca riaditeľa Chambers vystriedal pána Knírača za rečníckym pultíkom a bez otáľania sa pustil do vyhlasovania.
Ako skončila modrá koľaj? Havraspárske piate miesto obsadila Nikol Carlisle-Argent, bez ktorej by sa tuším ani jeden z takýchto rebríčkov nezaobišiel. Pokračujúc k štvrému miestu, ktoré náleží práve slečne Tajfu-nó, Taisse Starling, a tak sa dostávame k top trojke. Tá vyzerala asi tak, že tretie miesto si obsadila akási ryšavá slečinka, ktorá sa dokonca pýši prefektským odznakom, teda nikto iný, ako Leslie Collins. Pred ňou sa usadila osôbka, ktorá sa tiež môže chváliť odznakom prefektky, a je tiež nad slniečko jasné, že ide práve o Mackenzie Magpie. A kto by sa bol postavil na najvyšší stupienok? Taká tá, čo má šedivo-blonďavé vlásky a vzťah ku kluběnkám. Jasné, podľa tohto opisu je viac než jasné, že ide práve o Mery Kail.
Pokračujúc k jazvečej koľaji! Tam sa na piatej priečke držala akási slečna z piateho ročníka, jéj, to číslo päť ju nejak sprevádza. Ide teda o Alyciu Ninu Karlson, ktorá ale nebola jediná s týmto priezviskom v top pätici tej slniečkovej koľaje. Jej dvojča, teda Eric Karlson, sa totiž umiestnil priamo pred ňou, a to teda na štvrtom mieste. Najlepšia trojica? Tá sa skladala z celkom-novej prefektky Wendy May, ktorá si šlohla tretie miesto, potom staro-novej prefektky, Leyly Adherence, a samozrejme na najvyššej priečke nemohla chýbať ani táto šikmooká slečinka, teda Rositta Wildhame.
Levíčatám, bohužiaľ, asi bolo nejak priteplo z tej ich srsti a na hodinách ich naozaj nebolo veľmi veľa, čoho mi je celkom ľúto. No aj tak sa našli v ich koľaji nejakí tí študenti, ktorí sa teplom nedali odradiť a šli na výuku naproti bodom aj cez všetky prekážky. Nejakým nereálnym zázrakom sa na piatom mieste umiestnil práve mladší prefekt Smith, teda Jason Shawn Smith. Ďalej, štvrté miesto si ukoristila Grace Anderson, a hoc sa v strede letnej školy s pobytom v školičke rozlúčil, pretože išiel chytať bronz do Egypta, tak sa na treťom mieste tak či onak umiestnil. Tretieho miesta sa teda zišlo Ronaldovi Weasleymu. Druhé miesto? To obsadila istá dievčina, ktorej meno sa mi síce nevyslovuje úplne že najľahšie, ale ide o Lucy Susan Lurefoxovú, ktorej však o kúštik ušla Lily Tári-Cox, samozrejme tak umiestnená na prvom mieste.
A čo u nás zmijí? Tam si myslím, že sme sa zase trepali ne tie hodiny v celkom hojných počtoch. Ak ide o naše poradie, tak piateho miesta sa chopila Cassidy Rose Black! Kto ju predbehol a neminul? Samozrejme nejde o nikoho iného ako zase-prefekta, teda Olivera Carlisle-Argenta. Tretie miesto mu ušlo len o pár bodov, avšak na ňom sa umiestnila nejaká tá modrovlasá tretiačka, pochopiteľne nesúca meno Izzy Moorlegham. Druhé miesto patrilo opäť niekomu, komu môžete nájsť prefektkský odznak pýšiaci sa jej na hrudi. Skvelá Isabelle Amarilla Arden, prosím. A prvé miesto? To si schmatla moja maličkosť, chich!
Tento rok letnú školu okorenilo aj niečo, čo sme predtým nemali, a to nezaradení predškoláčikovia! Tí sa naozaj snažili, bolo to vidno a už sa na nich teším v školskom roku. Päticu otvárame menom Dorothea Eleanor Whirbay, ktorú len o niečo na štvrtom mieste predbehla Kira Claire Chrysoc. Ak ide o najlepšie bodovanú trojicu u (zatiaľ) bielítok, tak na tretí stupienok patrí Genevieve Arleene Garcia, na tom trochu vyššom si pyšne môže vystávať Eshia Lia Teeduis. A kto by si bol zobral zlatú medailu? Nikto iný, ako nováčik, ktorého podľa mňa bolo vidno najviac a prvé miesto má dosť zaslúžené. Steven Thomas Cavendish, kto iný.
Top desiatku len rýchlo preletím, aj tak už musíte nad týmto sálo-dlhým článkom zaspávať. Ako to skončilo celkovo? Desiate miestečko patrí už zmienenej Kire Chrysoc, a to s 577 bodíkmi! Tesne pred ňou, na deviatom mieste, sa umiestnila Havraspárčanka Mery Kail s bodovým kontom na číselku 801. Kto sa usídlil na čísle osem v tomto zoznamčeku? Genevieve Garcia, jedno snaživé bielítko! Tá dosiahla celkom úctihodných 802 bodov, to bolo o chlp, že? Pred ňou sa nachádza zase niekto so slniečkovou žltou farbičkou koľaje, nikto iný, ako Rositta Wildhame, s bodovým stavom, kde sa jej pýši číselko 839. Pri šiestom mieste sa už ale ide do iných číselných hodnôt, pretože ostatní sú už nad tisíckou. Šieste miesto si teda schmatla Eshia Lia Teedius, ďalšie bielítko, ktoré bude určite super posilou pre hociktorú z koľají, kam ju zaraďovací klobúk onedlho nasáčkuje. Ona skončila s 1024 bodíkmi. Bielítok je v tej top desiatke fakt dosť, nie?
Tak pokračujeme ďalším! Tentokrát už spomínaný a toľko ospevovaný, div-že-sa-o-neho-tie-koľaje-nepobijú-oidný Steven Cavendish, ktorý skončil na piatom mieste s počtom bodov 1145. A od štvrtého miesta tu máme celkom zeleno! Vlastne to je zhodné s najlepšou štvoricou Zmijozelu, prepáčte ak predbieham, ale to bodovanie si aj tak určo každý stihol juknúť. Štvrté miesto sa v tomto prípade opäť zišlo prefektovi Oliverovi Argentovi, ktorému sa podarilo naškrečkovať si 1167 bodíkov. Tretieho sa zase zmocnila Izzy Moorlegham, to s počtom bodíkov dosahujúcim 1173! No, a ak by ste sa pozreli na prvé dve miesta minulého roka, tak sme si to s Bellčou Ardenovou akurát tak vymenili, a skončila (bohužiaľ, pretože by si to zaslúžila i ten druhýkrát) na druhom miestečku s krásnymi 1197 bodíkmi! A prvá? No, ako som tak trochu naznačila, prvé miesto si pre seba ukradla práve moja blonďavá zmijozelská maličkosť, a to s 1286 bodíkmi.
Všetkým, ktorí sa nejak umiestnili vrelo zo srdiečka gratulujem! Bolo to super s vami tak nejak súťažiť a dúfam, že si takto a ešte lepšie zasúťažíme v (nie len letnej) škole i nabudúce. Bolo to skvelé, avšak na pár dní opäť vzdávame zbohom Bradaviciam a všetci ideme naprieč tomu zaslúženému oddychu od toľko až-príliš-akčných hodín a výprav v rámci letnej školy. Všetkým teda prajem oddychovo prežitý posledný kúsok prázdnin a o pár dní sa – i so zafarbenými bielítkami – vidíme v školskom roku 1993/1994!
Už-nutne-potrebujúca-oddych,
S. Deringottová
0