2006/2,  Všetci zomrieme

Havraspár, aneb smrti zdar!

Drahí čitatelia,

radi trávite čas vo svojej spoločenskej miestnosti? Cítite sa tam bezpečne, mimo ohrozenia všetkých (ne)tvorov, čo sa pohybujú za bránami hradu?

Ak ste odpovedali aspoň na jednu z týchto dvoch otázok „áno“, robíte chybu, ktorá Vás môže stáť život.

Ešte šťastie, že som tu ja, Taliaina Down, očividne jediná osoba na hrade, ktorá sa zaujíma o Vaše bezpečie.

Dovoľte mi teda, prosím, zachrániť Vám život.

Neviem, koľko ste toho stihli započuť, ale na poslednej koľajnej akcii Havraspáru sa veci tak trochu zvrtli (teda, ono sa veci zvyknú zvrtnúť na takmer každej školskej akcii, ale tu to už fakt prekročilo všetky hranice).

Nejaká neokukaná prvanda sa totiž o niečo oprela a BUM! – tajomná komnata číslo dva bola otvorená. Presnejšie sa nám teda, odhalil jeden maximálne pofidérny priechod, pričom moji spolužiaci opäť urobili to, čo robia najradšej: rozhodli sa nepoužiť mozog a preskúmať, čo sa za priechodom nachádza.

(Ja som sa k nim síce pridala, hoci len pre to, aby som na nich dohliadla, keďže mozog celkom očividne používať viem.)

V skratke, objavili sme miestnosť plnú kníh a skúmaviek a lebiek a kto vie čoho všetkého ďalšieho. Teraz si možno niektorí z Vás hovoria:

Husté, Taliaina, vy máte predsa svoju vlastnú tajnú miestnosť“ a ste akože naprosto pomätení alebo čo?

Unikla Vám tá časť ohľadom skúmaviek, ktoré v sebe mohli mať kto vie čo? A hlavne, uvedomujete si, že tu v hrade nemajú byť prečo miestnosti, o ktorých nikto nevie?

Ja teda len pripomínam, že naposledy, keď sa takýto jeden priestor objavil, tak so sebou priniesol CELÉHO BAZILIŠKA! Ale niéé, tu sa zjavne nikto nepoučil zo svojich chýb, keďže sa momentálne všetci správajú tak, akoby sa vlastne nič nedialo a akoby sa nás tá nová tajná miestnosť nepokúsila zabiť hneď pri prvej príležitosti.

Teda, uh, ja som ešte nespomenula, ako sme tam všetci takmer zomreli?

Jo, tak ono na nás, prosím pekne, začali padať knihy zo všetkých strán (to je asi moderná verzia ukameňovania alebo čo), pričom náš jediný východ smerom von sa nás tam ešte pred tým rozhodol všetkých uväzniť.

Skvelé, že? (Hej, ja viem, za trošku iných podmienok by to skvelé fakt bolo, ja totiž proti čistke v našej koľaji nemám žiadne námietky, ale zas mňa by tá miestnosť nemusela skúšať zabiť. Akože haló? Som predsa Downová…!)

Každopádne, čo by ste si z tohto článku mali odniesť? Že tu na nás z každého kúta striehne nebezpečenstvo a ak pred ním bude vedenie naďalej zatvárať oči, tak by ste asi mali písať rodičom, aké kytky chcete na pohrebe.

Takže ostáva otázka: zomrieme všetci, alebo ma tu už bude konečne niekto poslúchať?

Veľa šťastia pri prežívaní v tomto pofidérnom inštitúte,
Taliaina Iris Down – zjavne jediná osoba, ktorej na vašom bezpečí záleží


0

4 komentářů

  • Amelia Roberts

    Já osobně si myslím, že dost přeháníš. Pokud se nás tady na hradě něco pokoušelo zabít, byli to letifeři. Ráda bych připomněla, že mezi nimi i tvůj příbuzný. Můžeš si o tom pokecat s Colinem, on je skvělý příklad toho, že nezůstalo jen u pokusu o zabití.

    • Taliaina Iris Down

      Neviem, prečo sem potrebuješ pliesť Letiferov, tento článok je celkom očividne o niečom inom. Áno, môj strýko a viac členov rodiny patrili medzi nich, ale ako som spomínala, to je mimo témy. (Jo a tiež by som rada pripomenula, že všetci, čo zomreli, sa zcela DOBROVOĽNE pridali k Letiferom, takže sa nejednalo o žiadnu vraždu.)

      Hlavné je to, že sa nás tu TERAZ všetkých ÚMYSELNE snažia zabiť niektorí členovia vedenia, keď nás vystavujú takýmto situáciám. Navyše, ty si na danej koľajnej akcii nebola, nemôžeš teda vedieť, či preháňam alebo nie. Boli sme zamknutí v miestnosti bez možnosti úniku a zo všetkých strán na nás padali knihy – to sú čisté fakty a potvrdí ti ich hocikto.

      Prajem pekný deň,
      Taliaina Iris Down

  • Sisa Kensington

    Milá Tali,

    nenech se odradit. Mě baví, že píšeš a co píšeš! Nechápu, kde kromě plánů na ovládnutí světa bereš čas na to, přispívat do tohohle přiblblýho časopisu, ale každej nějak začínal a NY Times už na tebe jistě čekají s otevřenou náručí. Oceňuju hlavně to, že k článkům přihazuješ komiksy, který i míň chápavejm dokreslujou situaci z článku!

    Jen tak dál mrně,

    tvoje Sísa!

  • Effrigo Redsolle - inrpg

    No, tak já nikomu teda neberu právo na to mít vlastní názor na věc, ale u tohohle článku mě trochu zklamalo, že tu nikde nečtu, že to autor píše pravděpodobně ze svého pohledu. Věc je podle mě velmi vytržená z kontextu. Na akci jsem pochopitelně jako prefekt byl a možná v ní mám i tak trochu prsty, a tak musím říct, že je tu opravdu přeháněno. Ale v tuhle chvíli nemohu prozrazovat více. Nikomu určitě nešlo o život, tím bych těl uklidnit ty, kteří se nechali zmást. A možná by bylo fajn naučit se vnímat prostor mezi realitou a iluzí. Nemyslím tedy, že je moc vhodné, aby se v časopise objevovaly články, které tak trochu šíří poplašnou zprávu, která může vyvolávat paniku, zvláště, když ten článek neupozorňuje ani na fakt, že to tak být nemusí a je to pohled jen jednoho účastníka. No, navíc se z toho článku čttenář nic moc konkrétního, kromě té paniky, nedozví. Nevím, je to spíš takový zápisek do deníčku? Nechci nijak útočit. Ale bylo by možná dobrý, kdyby se nejprve autor nad tím, co píše více zamyslel, než lovil za každou cenu nějakou senzaci, která bude spíše asi kachnou. A pokud to měl být pokus o report z akce, za mě je tedy víceméně spíše nepovedený.
    E. Redsolle

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *