Moji najvernejší čitatelia, mysleli ste si azda, že Bradavice prežijú pár mesiacov bez nejakého škandálu? Pretože ak áno, poriadne ste sa mýlili – zatiaľčo sa na začiatku roka istí členovia vedenia pokúsili zbaviť celej jednej koľaje, teraz sa školou šíri túžba po krvi úplne každého študenta. Vitajte pri už druhej tohtoročnej edícii vyvražďovania hradu! Ako mnohí z vás už iste zaregistrovali, hneď niekoľko študentov skončilo v poslednej dobe na ošetrovni. A nie, teraz nehovorím o následkoch medzikoľajných famfrpálových zápasov (hoci aj tam to niektorým odrážačom naozaj pekne šlo) – mám na mysli hŕstku študentov, ktorí len tak-tak unikli smrti. Áno, čítate správne, na hrade opäť riadi nejaká príšera, akurát teraz…
-
-
Raz príde deň, kedy… Alebo, ako študent získal V-čko za hru a pochvalu
Bol raz jeden študent, ktorý patril k najlepším žiakom, bol obľúbený, každý ho mal rád a vo všetkom vynikal. Predsa len, popularita a sláva na základe inteligencie a úspechov dokáže spraviť radosť každému. Ale o tomto dnešný príbeh nie je. Dnešný príbeh je o bežnom študentovi, ktorý síce nevynikal na akademickej pôde, ale nebol ani úplný hlupák, ktorý by sa nič nedokázal naučiť. Raz dostali v škole zadanie v znení: Nasledujúcu domácu úlohu môžete akokoľvek spraviť. Môžete využiť všetky dostupné materiály. Témou je „Ako som sa stretol alebo stretla s mojim vysnívaným drakom“. Na vypracovanie máte päť týždňov. Veľa šťastia. Väčšina spolužiakov sa pustila či už do úvahy, novinového článku…
-
Berú nám Bradavice naše práva?
Drahí čitatelia, stihli ste si všimnúť, že sa už nachádzame v 21. storočí? Že nie? Nemusíte sa báť, rozhodne nie ste jediní, vedenie hradu na tento fakt celkom očividne tiež zabúda. Ako to? No, od zavedenia demokracie vo Veľkej Británii už určite ubehli minimálne dve celé storočia (a možno aj viac, mňa história nezaujíma), avšak náznaky slobody slova by ste v Bradaviciach našli len ťažko. Kedy ste sa naposledy cítili byť reprezentovaní? Kedy niekto zastával Váš názor? Ja viem, nikdy. Ani jeden z dospelých členov tejto „prestížnej školy“ sa o nás, žiakov, totiž celkom očividne nezaujíma. Netrápi ich, aké sú naše potreby a či sa azda cítime byť v ohrození.…
