Drazí čtenáři a bajkomilci, vítejte u zcela nové rubriky kouzelnické bajky. Po Bajkách Barda Beedleho se žádné příliš neproslavily, ovšem těmito můžeme odstartovat novou bajkovou éru. Pokud vás zajímají příběhy o kouzelnických zvířatech schopných lidské řeči, jež vždy přinášejí nějaké ponaučení, je tato rubrika přímo pro vás. Tak se pohodlně usaďte a pusťte se do čtení. Ať jste místním studentem či nikoliv, dost možná jste již slyšeli o Škole čar a kouzel v Bradavicích. Právě jen nějakou chvíli od pozemků této školy byl les a v tomto lese, na malé mýtince, často pobýval jeden jednorožec. Byl to jednorožec vskutku nádherný, ovšem neprožíval zrovna nejlepší léta svého života. Kvůli pytlákům a…
-
-
Jedno leto ako magizoológ v Japonsku. Veď prečo nie?
O tom, že vo svete existuje viacero magických škôl, napríklad Bradavice, Kruval a Uagadou. Jednou z nich je tiež Mahoutokoro, japonská škola mágie. Ako každá iná, aj táto má svoje špecifické poznávacie znamenia, napríklad farba uniformy. Ale teraz k dôvodu mojej dvojmesačnej cesty do Japonska. Na úvod treba spomenúť, že spolu s niektorými európskymi jazykmi ovládam pomerne plynule japončinu. Síce nebolo najľahšie naučiť sa ju, ale stojí mi to za tú námahu a čas. Dostal som správu od sesternice Dominiky a jej partnera Alexeja, že potrebujú pomôcť s pár ghúlmi. Nie, že by si s nimi neporadili, no nechceli riskovať, že si ich všimne niekto, kto nemá. A boli radšej,…
-
Cesta do minulosti, alebo ako som prežil našich zakladateľov
Potichu prechádzam hradom už ako profesor. Výnimočne mám trochu voľnejší deň, kedy nemusím opravovať úlohy a testy a vymýšľať zadania a otázky. Krátko a poriadne som sa ponaťahoval, až mi zapraskali ramená a prsty na rukách. No, zrovna šestnásť už nemám, hoci nie som ani dôchodca. Keď som prišiel do Akustickej miestnosti, ktorú som zbožňoval už ako študent a doteraz mi to zostalo, zobral som si violu, naladil som ju a začal hrať niektoré moje obľúbené modernejšie skladby, napríklad Highway to hell od AC/DC. Užíval som si to. O hodinu, keď som skončil, upratal som hudobný nástroj so sláčikom a spokojne som odišiel. V čase odchodu som si nič divné…
-
Ako som sa dostal do Bradavíc s krídlami, ešte aj s muklovskými technológiami a elektrinou
Ako profesor som odchádzal z hodiny Péče o kouzelné tvory, ktoré som výnimočne zastupoval u prvákov. Preberali sme Hrabáka. Toho polovičného krtka a polovičného miláčika všetkého, čo sa ligoce. Veľmi zjednodušene povedané. Alebo prečo si nikdy, ale že nikdy nenosiť akékoľvek šperky a piercing so sebou a na sebe. Keď som si dokončil ešte pár ďalších povinností typu opravovanie domácich úloh a príprava na ďalšie hodiny, vypukal som si krk a ramená a išiel som spať. Ale to som ešte netušil, kam sa dostanem v snoch. Teda, v jednom zo snov. Občas sa mi snívajú nezmysly, no v tých prípadoch ide o kombináciu vyučovacích hodín, lietania po svete a podobných…
-
Bol som študent. Ale teraz som profesor. Je to zvláštny pocit v dobrom slova zmysle
Ešte nedávno som bol študent, ktorý si užíval bežný život. Nič extra – vyučovacie hodiny, odovzdávanie domácich úloh, tréning mágie, testy, testy a ešte viac testov. Kto by to bol však povedal, že z relatívne nenápadného tichého študenta, ktorý mal pár kamarátov, sa stane profesor? Ale začnime pekne od začiatku. Siedmy ročník prišiel tak rýchlo, že som sa ani nenazdal a už som musel riešiť, že na konci ma čakajú dôležité skúšky a musím sa čo najlepšie pripraviť. Nielen teoreticky, ale aj prakticky, čo znamenalo natrénovať všetky kúzla a formule najlepšie, ako sa dá a zopakovať si čo najlepšie učivo. Hoci sa mi nie vždy darilo výborne, neznášal som byť…
