Ešte nedávno som bol študent, ktorý si užíval bežný život. Nič extra – vyučovacie hodiny, odovzdávanie domácich úloh, tréning mágie, testy, testy a ešte viac testov. Kto by to bol však povedal, že z relatívne nenápadného tichého študenta, ktorý mal pár kamarátov, sa stane profesor? Ale začnime pekne od začiatku.
Siedmy ročník prišiel tak rýchlo, že som sa ani nenazdal a už som musel riešiť, že na konci ma čakajú dôležité skúšky a musím sa čo najlepšie pripraviť. Nielen teoreticky, ale aj prakticky, čo znamenalo natrénovať všetky kúzla a formule najlepšie, ako sa dá a zopakovať si čo najlepšie učivo. Hoci sa mi nie vždy darilo výborne, neznášal som byť nepripravený. Tiež som sa snažil odpočívať a mať vyvážený režim – nepreháňať to s učením sa, ale ani s oddychom a voľnočasovými aktivitami.
Počas vyučovania som sa snažil čo najviac pracovať. Popri tom som pomáhal spolužiakom a sám sa snažil čo najviac zlepšovať. Výhodou bolo, že poznámky som si od prvého ročníku robil pomerne podrobne. Kamaráti a známi sa tiež pripravovali a učili, čiže som z davu študentov až toľko nevyčnieval. Taktiež som si užil niekoľko masáží, pretože stuhnuté telo je pre mňa jedna z tých vecí, ktoré mi viac škodia než prospievajú.
Spolužiaci v mojom ročníku neboli nejako prekvapení, ale niektorí mladší áno tým, čo sa postupne dialo. Aspoň teda niektorí. Prvá vec bola, že vlasy, ktoré mám za bežných okolností krátke alebo dlhšie, som si začal dávať strihať na ježka. Potreboval som čo najviac času na dôležitejšie povinnosti.
Ďalšia vec, ktorá aj mňa (milo) prekvapila, že po úspešných skúškach som mohol hneď začať pracovať v tom odbore, čo ma najviac zaujímal a bavil. O to viac, že som mohol pravidelne cestovať do zahraničia.
Najväčšie prekvapenie však prišlo o niekoľko mesiacov neskôr. Dostal som ponuku a možnosť pracovať ako profesor v Bradavicích. Študenti, s ktorými som bol predtým spolužiak a poznali sme sa z videnia (s viacerými z nich určite), mi zo začiatku tykali. Mysleli si, že som sa len vrátil na chvíľu pozdraviť a porozprávať sa a možno získať nejaké nové a cenné informácie.
Bohužiaľ, na prvých pár hodinách som ich vyviedol z omylu. O to viac, keď som bol o niečo náročnejší pri hodnotení domácich úloh, zadaní na hodinách a testoch. Čo však platilo bolo, že ja aj oni sme si museli zvyknúť na vzájomné vykanie počas vyučovania. Najhoršie to bolo pri tých, s ktorými sme boli aspoň trochu kamaráti alebo sme sa lepšie poznali a bavili sa.
Zadal som niekoľko domácich úloh. Medzi nimi bolo jedno s témou: „Ako by ste si poradili v súčasnom muklovskom svete bez použitia mágie a musíte vyriešiť jednu zo situácií:
a) utiekol magický tvor s hodnotením Ministerstva kouzel od jedného X až po tri X,
b) váš muklovský kamarát/kamarátka/známy/… zistí, že ste čarodejník, ale daný nečarodejník vie o svete čarodejníkov, lebo má súrodenca čarodejníka v inej čarodejníckej škole,
c) máte šancu nenápadne premiestniť sa z horiaceho divadla, čo sa vám podarí, no ocitnete sa na pre vás najhoršom mieste.
Rozsah je minimálne 300 slov. Žáner a spôsob spracovania je čisto na vás. Na vypracovanie a odovzdanie máte tri týždne.“
Bol som zvedavý, ako si študenti poradia s týmto zadaním. Na moje prekvapenie študenti to zvládli vyriešiť v rámci ich možností veľmi dobre, ba až výborne. Prakticky mi stačilo rozdať prvé dve najlepšie hodnotenia a pochvaly a celkovo spätnú väzbu. Potom som sa už len spokojne usmial, dokončil prípravu na ďalšie vyučovacie hodiny a mohol si ísť odpočinúť.
