Ako profesor som odchádzal z hodiny Péče o kouzelné tvory, ktoré som výnimočne zastupoval u prvákov. Preberali sme Hrabáka. Toho polovičného krtka a polovičného miláčika všetkého, čo sa ligoce. Veľmi zjednodušene povedané. Alebo prečo si nikdy, ale že nikdy nenosiť akékoľvek šperky a piercing so sebou a na sebe.
Keď som si dokončil ešte pár ďalších povinností typu opravovanie domácich úloh a príprava na ďalšie hodiny, vypukal som si krk a ramená a išiel som spať. Ale to som ešte netušil, kam sa dostanem v snoch. Teda, v jednom zo snov. Občas sa mi snívajú nezmysly, no v tých prípadoch ide o kombináciu vyučovacích hodín, lietania po svete a podobných detailov.
Táto noc však bola iná. Keď som zaspal, prvú hodinu sa mi nič nesnívalo. Postupne však prišiel ten jeden sen. Ten jeden, pri ktorom som dostal ten pocit, že musia existovať iné vesmíry a svety, kde je všetko inak, a pritom je to takmer rovnaký alebo podobný svet.
Teraz som sa ocitol v Bradavicích, kde všetci, doslova VŠETCI mali krídla. To nebola jediná zvláštnosť, no táto bola najmenej divná, pretože je veľa vecí vo svete mágie, ktoré sa vyskytujú aj v mojom svete. Bol ešte deň, takže detaily typu lampy som si všimol, ale čo je na tom divné? Možno sa vedenie rozhodlo, že namiesto faklí je lepšie používať lampy. Bol som plne zvyknutý na muklovské technológie a mimo školu som ich používal, takže mi to neprišlo divné pri tých lampách. Ešte stále zatiaľ.
Keďže som nebol viditeľný pre okrídlených obyvateľov hradu, nevšimli si ma, za čo som bol veľmi vďačný. Postupne som začal hľadať profesorov a vedenie školy. Bol som zvedavý, kto vedie Bradavice v tomto svete, pretože všetko nasvedčovalo tomu, že v tomto okrídlenom svete Smrtijedi nie sú alebo sú len málo výrazní.
Hrad som nevidel z vonkajšej časti a zatiaľ som len videl smer nádvorie, ktoré vyzeralo tak, ako má vyzerať. Prvé poriadne prekvapenie spojené s malým šokom nastalo asi o desať minút, keď som sa dostal do jednej z učební. V nej boli tradične lavice, lampy, počítače, káble, elektrické zásuvky, projektor a kvalitné reproduktory pri učiteľskom počítači. Moja prvá reakcia bolo tiché zanadávanie v ruštine, či sa mi to len sníva alebo či nám nedali do večere nejaké kvalitné zakázané látky istého charakteru.
Nie, toto bola realita tohto sveta, s ktorou som sa musel postupne zmieriť. V hrade som našiel postupne ďalších jedenásť učební s počítačmi, pretože Bradavice sú veľká škola bez ohľadu na to, v ktorom svete sa nachádzajú. Postupne som našiel moderné technológie v celom hrade. Dokonca aj v Mrzimore, mojej pôvodnej fakulte! No toto! Keď som tu študoval, takéto vylepšenia som tu nemal.
Hoci ma nikto nevidel, stále som nevedel, či tu študujú len čarodejníci alebo čarodejníci, motáci a muklovia. Postupne som sa z diskusií študentov, okolo ktorých som išiel, dozvedel, že tu študuje pár motákov. Zatiaľ žiadni muklovia. Hoci som čistokrvný, je mi jedno, kto má aký pôvod.
Ako som pokračoval ďalej, postupne som zistil, že táto verzia Bradavíc má cca päťdesiat zamestnancov, ktorí sa im starajú o muklovské technológie. Elektrina bola do hradu dovedená viacerými káblami. Poistky mali jedny z najsilnejších a najlepších, aby im vydržali. Pár študentov som videl a počul, že riešia predmety zamerané na muklovské technológie, ako ich využiť v muklovskom svete, ako v čarodejníckom svete a čo to pre nich obnáša, čo bolo ďalšie prekvapenie. V tej chvíli som bol donútený prijať fakt, že tento svet má iné pravidlá a princípy fungovania oproti tomu môjmu.
Od profesorov, ktorých som videl na chodbe rozprávať sa s dvoma z muklovských technikov, mi došlo, že muklovský svet a svet čarodejníkov žijú v mieri s bežnými problémami. To ma celkom dosť potešilo. O to väčšia sranda nastala, keď jeden z profesorov, čo som sledoval, bola moja okrídlená verzia s kratšími vlasmi. Bežne ich nosievam po ramená, občas kúsok dlhšie, no moja okrídlená verzia ich mala v polovičnej dĺžke. Prešiel som do jednej z prázdnych učební, kde som sa rozosmial naplno. Na moje veľké šťastie ma nikto nepočul.
Bohužiaľ, o chvíľu na to som sa zobudil v mojom svete, ale s úsmevom. Rozhliadol som sa okolo seba a na chvíľu som prišiel k oknu. Bolo poznať, že som vo svojom svete, kde muklovia žijú ich život a čarodejníci ich život. O pár minút neskôr som išiel znova spať. Dúfam, že sa do sveta čarodejníkov s muklovskými technológiami budem môcť ešte aspoň raz vrátiť.
0
